Na jar roku 1981 v súvislosti s výstavbou lesnej cesty na jednom z mojich pozemkov narazil môj buldozerista dvakrát na vulkanický kužeľ. Tento kužeľ pozostávajúci z relatívne mäkkého a krehkého materiálu s povrchom tvrdej pararuly vznikol zlomom zemskej kôry.

Vtedy som ešte netušil, čo bude neskôr nasledovať.
Pri príležitosti návštevy hrubej stavby tejto lesnej cesty navrhli vedúci stavby, a hlavný lesný správca Dipl. Ing. Brandstädter z Dolnorakúskej komory lesného hospodárstva a hlavný lesný správca Dipl. Ing. Hans Schöder z Oblastnej poľnohospodárskej komory v Melku tento objavený materiál z úsporných dôvodov použiť pre zhotovenie podkladu cesty a na posypanie jej povrchu.
Tak sa aj stalo. Začiatkom júla 1981 za veľkých horúčav na onú ​​trasu sa doviezlo viac ako 6000 kubických metrov tohto materiálu, ktorý bol rozhrňovaný buldozérom. Pneumatiky ťažkých nákladných vozidiel a vysoké teploty vzduchu spôsobovali tvorbu veľkého množstva prachu.
Tento prach sa rozšíril až do vzdialenosti 50-ich metrov, sčasti ďalej do lesov a pokryl tak súvislou vrstvou pôdu.
Všimli sme si ale aj ďalšie pozoruhodnosti.
Pásy buldozéra boli zo dňa na deň dlhšie, až sme nakoniec museli vybrať jeden článok, pretože už ich nebolo možné napnúť. Môj vodič, muž so štyridsaťročnými skúsenosťami vo svojom odbore, mi povedal: "Niečo také som ešte nezažil!" Medzitým sme prišli na to, čím to bolo.
Z výskumu pod polarizačným a röntgenovým mikroskopom bolo zrejmé, že sa jedná o doteraz nikde inde na svete nenájdený minerál v zložení: 30 % alkalického živca, 20-30% plagioklasu, 20-30% kremeňa, 5 - 20% biotitu, 5-10 % distenu (kyanitu), granátu, silimanitu, rudy, zirkónia a rutilu.
Doteraz zistených 26 minerálov sa vyznačuje retrogádnou kryštalickou mriežkou s prechodovými kovmi a spätnou chemickou premenou na alkalický živec.
Vďaka cca 5% obsahu železa a prítomnosti kobaltu v stopových množstvách, ktorý so železom vytvára dokonalý magnet, pásy buldozéra pri trení o tento materiál sa magnetizujú. Molekuly článkov pásu a ich čapov sa na trecích plochách usporadúvajú do jedného smeru, čím dochádza k preorientovaniu atómov v kryštalickej mriežke kovu. Tak sa uvoľňovala (vrstva po vrstve) aj tá najtvrdšia oceľ.
Vráťme sa však k stavbe cesty.
Niekoľko dní po dokončení stavby začalo intenzívne pršať a vrstva kamenného prachu bola zmytá dažďom, a zmizla. Na mieste, kde počas stavby bola skládka hornín s minerálmi, stála asi 50 ročná jedľa. V čase posypu cesty štrkom bola už určená na výrub, lebo bola celá zožltnutá, a mala byť vyrúbaná v auguste roku 1981 pri pravidelnej prebierke lesa. Ešte predtým, než k tomu malo dôjsť, povedal mi jeden z lesných pracovníkov: "Prečo máme vyťať tú jedľu na kraji cesty? Je predsa úplne zelená, a keď by sme ju vyrúbali, zostane po nej veľká medzera v poraste. "
Išiel som sa pozrieť a bol som naozaj veľmi prekvapený. Strom bol tmavozelený a očividne sa mu odvtedy darilo skvele. Medzitým na strome vyrástli aj nové, zdravé letorasty. Vedel som hneď, že dôvodom je kamenný prach z minerálov. Všetko som pozoroval niekoľko rokov a v roku 1985 som sa konečne rozhodol o tomto jave informovať novinárov.
Najprv miesto nálezu navštívil jeden známy vedec. Zdvihol kúsok minerálu a povedal: "Musí to byť skutočne tak, voľným okom je vidieť draslík i granáty!" Nechal ihneď nájdený materiál analyzovať a prvú správu o tom podal pánu ministerskému radcovi Dipl. Ing. Dr. Perseymu z rakúskeho Ministerstva pre vedu a výskum.
Po niekoľkých dňoch usporiadala pani Dr. Maria Felsenreich z Gänserndorf v tlačovom klube Concordia vo Viedni tlačovú konferenciu, na ktorej som mohol svoje pozorovania zverejniť. Zástupca vedeckej obce Dr. Gernot Gräfe potom vysvetlil tlači, prečo sa stromy na mieste posypu kamenným prachom uzdravili.
V septembri roku 1985 bolo za prítomnosti rozhlasu, televízie a vysokých rakúskych politikov predstavené miesto nálezu aj okolité lesy verejnosti. V priamom prenose rozhlasu sa následne diskutovalo v hostinci v Emmersdorfe. Diskusie sme sa zúčastnili spoločne so známymi vedcami. To bol aj prvý priamy televízny prenos rakúskej televízie z miesta, v programe Österreichbild.

  Rakúsky rozhlas a televízia o tomto fenoméne informovali v mnohých spravodajských reláciách vždy rýchlo a korektne. Chcel by som touto cestou poďakovať všetkým a vysloviť im moju pochvalu, uznanie a vďaku za ich činnosť. To isté platí pre všetkých reportérov, redaktorov, vydavateľov časopisov, pracovníkov zahraničnej tlače a zahraničných rozhlasových i televíznych staníc.
Počas niekoľkých dní sa po celom svete rozšírila správa o mnou objavenom prostriedku proti postupujúcemu odumieranie lesov.
V mnohých nasledujúcich pokusoch sa ukázalo, že dobre vyživované stromy sú schopné prekonávať stres z vplyvu životného prostredia a vďaka stavu dnešného vedeckého poznania aj za prispenia trochy dobrej vôle ľudí môže byť v najbližších desaťročiach stresový účinok vplyvu životného prostredia na zdravie prírody výrazne znížený.
V septembri roku 1985 som sa rozhodol, že si zriadim vlastnú prevádzku na jemné mletie minerálov. Najprv som nechal rozomlieť niekoľko ton v neďalekom mlyne. Keď som nechal urobiť prvú analýzu múčky z minerálov, začal som študovať všetku dostupnú literatúru o mineráloch a dospel som k nápadu, že budem malé množstvo týchto minerálov jesť sám.
Myslel som si, že čo robí dobre mojim stromom, pomôže aj mne.

  Trpel som po ťažkej otrave mäsom už mnoho rokov veľmi bolestivým nadúvaním, mal som veľmi vysoký obsah kyselín v moči: 7,6 - 7,8; a následkom tak veľkého obsahu kyselín v moči som trpel dnou. Trápili ma tiež neustále zápaly krčných mandlí. Už niekoľko hodín po zjedení prvej čajovej lyžičky mletých minerálov, ktoré som zmiešal s vodou, sa u mňa dostavili veľmi intenzívne vetry. Ešte v ten istý deň zmizol tlak v oblasti žalúdka. Na druhý deň som sa rozhodol dávky minerálov zdvojnásobiť. Tým sa dostavili vetry ešte rýchlejšie. Po troch dňoch som bol oslobodený od desať rokov trvajúcich bolestí. O tri týždne neskôr sa dna vytratila úplne a vysoký krvný tlak poklesol zo 180/100 na 145/85!
Niekoľko týždňov potom boli preč i moje problémy s krčnými mandľami a v mojich snehobielych vlasoch sa objavili pramienky čiernych vlasov (teraz sú moje vlasy opäť z časti čierne). Môj lekár, ktorý mi potom spravil krvné testy, zistil celkom normálne hodnoty. Môžem opäť piť alkohol aj kávu podľa chuti a jesť aj tučné mäso, cestoviny a sladkosti - a môj zdravotný stav sa už nemení. Podotýkam, že od roku 1985 požívam minerály denne.
V marci roku 1986 o tom podrobne informoval významný denník "Die Welt" a súčasne tiež prebehli relácie v rozhlasovom vysielaní "Hessische Rundfunk" a "Radio Luxemburg". Počas niekoľkých týždňov sa rozletela táto správa do celého sveta. Dokonca aj japonská televízia venovala tejto správe jeden zo svojich relácií.

  V tej dobe som začal dostávať 1 000 až 2 000 listov denne, čo bola nezvládnuteľná lavína. Odozvou na vysielanie relácie "Wir am Mittwoch" jednej rakúskej televízie bolo cez 10 000 listov, ktoré potom divákom moderátor programu pán Hademar Bankhofer ukazoval pri príležitosti nasledujúceho vysielania. Všetky listy vyjadrovali záujem o zverejnenie mojej adresy.
V niektorých dňoch čakali pred mojim podnikom kilometrové koIóny áut zákazníkov, ktorí si prišli kúpiť mnou objavené minerály. Telefón zvonil od štyroch hodín ráno do jedenástich hodín večer.
Dalo sa ale tiež predpokladať, že užívanie "Schindeleho minerálov" bude mať aj svojich odporcov. Vďaka bohu sme tieto kritické hlasy umlčali vecnými a vedecky podloženými testy a odbornými správami.
V septembri roku 1986 boli "Schindeleho minerály" jedným z vystavovaných exponátov na veľtrhu vo Viedni - "Wiener Messe". Pri príležitosti slávnostného zakončenia tohto veľtrhu, ktoré sa konalo vo veľkej sále areálu výstaviska, boli udeľované ceny najlepším exponátom. Za Zväz rakúskeho spolku vynálezcov sa ujal tohto hodnotenia sám prezident a pri tejto príležitosti vyhlásil: "Najvyšším ocenením sú odmenené Schindeleho minerály, ktoré získavajú veľkú zlatú medailu," Ďalej dodal: "Doteraz sa v tak krátkej dobe žiadnemu vynálezcovi a vedcovi nepodarilo dosiahnuť to, aby jeho produkt poznali a kupovali ľudia po celom svete.
Po prevzatí medaily som musel vystúpiť s polhodinovým príhovorom pre publikum. Bol som odmenený ohromným aplauzom, aký nemali všetci ostatní vedci a vynálezcovia dokopy, ktorí mne predchádzali.
V sobotu 12. decembra bola odvysielaná v rozhlasovej stanici Österreichische Rundfunk (Ö3) relácia, ktorá sa venovala Schindeleho minerálom. Poslucháči boli tiež oboznámení s prípadom pána Ing. Stanislava Krumpholca, ktorý sa tohto vysielania telefonicky tiež zúčastnil. Pán Ing. Krumpholc prišiel do Rakúska pred 19 rokmi ako utečenec a bývalý zamestnanec uránových baní. Vzhľadom na jeho činnosti vykonávané v minulosti bolo jeho zdravie narušené silným ožiarením. Popri bolestí chrbta spôsobených narušením chrbtice a miechy trpel ťažkým trasením rúk a silným svrbením na celom tele. Keď sa dopočul o Schindeleho mineráloch, prišiel k nám, aby ako aj mnohí iní tento produkt vyskúšal. Počas niekoľkých dní bolo trasenie rúk preč a neskôr zmizli aj ostatné poškodenia, bolesti a svrbenie. Dnes poznám príčinu vyliečenia. Pomocou preorientovania atómov v kryštalickej mriežke prenikajú Schindeleho minerály do relatívne najmenších, vysoko kmitajúcich a z tohto dôvodu rádioaktívnych častíc, mení kryštalickú mriežku ich atómu, a zničí tak ich kmitania - teda ich žiarenia.
Je to veľmi jednoduchý priebeh, ktorý by mohol nadobudnúť na dôležitosti pri eventuálnej ďalšej atómovej katastrofe.