Názov tohto článku vo vás môže vyvolať dojem, že mojím cieľom je vystrašiť vás. Uisťujem vás, že to tak nie je. Fakty o farmaceutickom priemysle je určite ťažké stráviť.
Toto je však dôležitá informácia predovšetkým s ohľadom na to, že veľa ľudí užíva antidepresívne lieky. Tieto podrobnosti môžu byť rušivé, najmä ak vy alebo niekto, koho poznáte, užíva lieky proti depresii.
Je dôležité zbaviť sa strachu z informácií a pozrieť sa skutočne na to, čo sa stalo s moderným medicínskym priemyslom a ako ho dnesfarmaceutický priemysel drží pod krkom.
Arnold Seymour Relman (1923-2014), ktorý bol profesorom medicíny na Univerzite v Harvarde a bývalým šéfredaktorom New England, preMedicínsky žurnál (Medical Journal) uviedol:
„Lekárske povolanie bolo odkúpené farmaceutickým priemyslom, a to nielen z hľadiska medicínskej praxe, ale aj z hľadiska výučby a výskumu.
Akademické inštitúcie tejto krajiny umožňujú svojim zamestnancom, aby boli platenými zástupcami farmaceutického priemyslu. Myslím si, že to je hanebné.“
Najnovší príklad tohto druhu korupcie pochádza zo štúdie, ktorá bola publikovaná výskumníkmi Strediska Nordic Cochrane v Kodani, minulý týždeň v Britskom medicínskom časopise.
Štúdiou sa preukázalo, že farmaceutické spoločnosti nezverejňovali všetky informácie týkajúce sa výsledkov svojich pokusov realizovaných s liekmi.
Výskumníci sa zamerali na dokumenty zo 70 rôznych, recenzovaných, placebom kontrolovaných štúdií o selektívnych inhibítoroch spätného vychytávania (SSRI) sérotonínov a norepinefrínu (SNRI).
Vedci zistili, že rozsah závažne nežiadúcich účinkov v správach o klinických skúškach nebol hlásený. Tu sú správy zaslané hlavným úradom dohliadajúcim nad zdravotníctvom, akým je Úrad pre potraviny a liečivá USA (FDA).
Tamang Sharma, študentka PhD v Stredisku Nordic Cochrane v Kodani a vedúca štúdie, povedala nasledovné:
„Zistili sme, že mnohé prílohy boli často dostupné na požiadanie len zodpovedným orgánom a tie orgány o ne nikdy nepožiadali.
Som skutočne trochu vystrašená z toho, ako zlá asi musí byť reálna situácia, keď sa o nej nesmie vedieť. Keby sme mali úplné údaje, asi by sa to potvrdilo.“
Joanna Moncrieff, psychiatrička a výskumná pracovníčka na University College v Londýne, ide do väčšej hĺbky:
„Táto štúdia potvrdzuje, že celkový stupeň poškodenia antidepresívami sa neuvádza. Nie sú uvedené v publikovanej literatúre.
Vieme o tom, že, ako sa zdá, nie sú správne uvedené v správach o klinických skúškach, ktoré idú na regulačné orgány a pochádzajú z materiálov pre rozhodnutia o udeľovaní licencií.“
Peter Gotzsche, klinický výskumník spoločnosti Cochrane a spoluautor štúdie, sa vlastne pokúsil získať prístup k správam o klinických skúškach v prípade liekov proti obezite takmer pred desiatimi rokmi.
Bohužiaľ, Európska agentúra pre lieky (EMA) ich správy zamietla:
„Hovorili o obchodnom tajomstve, aj keď v týchto správach nebolo absolútne nič, čo by bolo obchodne dôverné. Vysvetlili sme, že všetko toto utajovanie stálo ľudské životy, ale to ich vôbec nezaujímalo.“
Niekoľko rokov sa podávali žiadosti a sťažnosti, aby k tomu došlo. Gotzsche je rád, že sa im podarilo dosiahnuť tento prelom. Zároveň pripomína, že v Spojených štátoch amerických sa ešte nedosiahol podobný pokrok.
Zašiel ešte ďalej a uviedol, že výskumníci potrebujú lepší prístup k údajom z klinických skúšok, aby mohli vykonať hodnotenia, ktoré nebudú môcť byť ovplyvnené priemyslom:
„Je hlboko neetické, keď sú pacienti dobrovoľne využívaní na to, aby boli osožní vede a tá z nich ťaží.
Následne necháme farmaceutické spoločnosti, aby tie rozhodli, že my nemôžeme získať prístup k primárnym, surovým, nikým nespracovaným údajom. Testovanie liekov by malo byť verejne prístupnou záležitosťou.“
Moncrieff, ktorého sme práve citovali, pokračuje a vyjadruje ďalšie obavy:
„Naozaj nemáme dosť kvalitných dôkazov o tom, že antidepresíva sú účinné a namiesto toho nám stúpa počet dôkazov o tom, že tieto lieky môžu byť škodlivé. Preto na to musíme ísť opačne a zastaviť narastajúci trend ich predpisovania.“
Nestalo sa to po prvýkrát
Nestalo sa to po prvýkrát, čo boli farmaceutické spoločnosti prichytené pri tom, ako manipulujú vedu v záujme toho, aby antidepresíva dostali na police ambulancií a lekární.
Len pred pár mesiacmi sa nezávislým prieskumom zistilo, že bežne predpisovaný liek proti depresii, pod názvom Paxil (paroxetín) nie je pre tínedžerov bezpečný.
Už aj predtým to naznačovalo veľké množstvo literatúry. Prieskum, ktorý bol vykonávaný v roku 2001 a ktorý bol financovaný spoločnosťou GlaxoSmithKline preukázal, že tieto lieky sú úplne bezpečné a spoločnosť Glaxo takto použila „vedu“ na to, aby Paxil bez problémov uviedla na trh pre tínedžerov.
John Ioannidis je epidemiológom na lekárskej fakulte Stanfordskej univerzity a spoluautorom štúdie. Je autorom najvyhľadávanejšieho článku v dejinách Verejnej knižnice vied (PLoS), ktorý je nazvaný „Prečo je väčšina zverejnených výsledkov výskumu nepravdivá“.
V správe sa uvádza, že „najaktuálnejšie zverejnené výsledky výskumu sú nepravdivé.“ A to bolo pred viac ako 10 rokmi. Odvtedy sa situácia nepopierateľne zhoršila.
Znie to ako ozvena slov doktora Richarda Hortona, aktuálneho šéfredaktora jedného z najuznávanejších revidovaných lekárskych časopisov na svete:
„Argumenty svedčiace proti vede sú jednoduché: veľa vedeckej literatúry, možno takmer až polovica, je pravdepodobne nepravdivá.
Veda sa stala tmavou dierou: je prepchatá štúdiami, ktoré sa odvolávajú na zistenia dosiahnuté na malých veľkostiach vzoriek, účinky sú slabé, prieskumy a analýzy sú diletantské a nesprávne, všetko je preplnené zjavnými konfliktami záujmov a posadnutosťou sledovania módnych trendov pochybného významu.“
Šéfredaktor časopisu New England Medical, ktorý je považovaný za jedného z najlepších na svete, prezentoval podobné tvrdenia:
„Jednoducho sa to dostalo do takého štádia, že už nie je možné uveriť veľkej časti klinického výskumu, ktorý je publikovaný. Nedá sa spoliehať na úsudok dôveryhodných lekárov, ani autoritárskych lekárskych smerníc.
Tento záver ma neteší. Je to tak o to menej, že som sa k nemu dopracoval pomaly, po dvoch desaťročiach svojho pôsobenia v pozícii redaktora New England Journal of Medicine.“
Pred niekoľkými rokmi Lucia Tomljenovič, postdoktorandka v oblasti biochémie na Lekárskej fakulte UBC, odhalila dokumenty, ktoré kryli výrobcov očkovacích látok, farmaceutické spoločnosti a úrady zodpovedajúce za zdravotníctvo.
V týchto dokumentoch sú dôkazy o tom, že uvedení aktéri vedeli o viacerých nebezpečenstvách súvisiacich s očkovacími látkami a napriek tomu o tom verejnosť neinformovali.
Dokumenty boli získané z Ministerstva zdravotníctva Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska (DH) a Spoločného výboru pre očkovanie a imunizáciu (JCVI).
Ten poskytuje poradenstvo štátnym tajomníkom pre verejné zdravie v Spojenom kráľovstve o chorobách, ktorým sa dá predchádzať očkovaním.
Spoločnosť JCVI sa „neustále usilovala o zadržiavanie a utajovanie kritických údajov o závažných nežiadúcich reakciách a kontraindikáciách, ktoré zapríčiňujú očkovania pred rodičmi a zdravotníckymi pracovníkmi.
Ich cieľom bolo dosiahnuť celkovú zaočkovanosť detskej populácie“.
Ďalej vysvetľuje:
Prepisy zvukových záznamov z porád JCBI tiež jasne preukazujú, že niektorí členovia výboru mali rozsiahle väzby na farmaceutické spoločnosti a že JCVI často spolupracoval s výrobcami očkovacích látok na stratégiách zameraných na podporu očkovania.
Niektoré zo stretnutí, na ktorých boli prejednávané tieto kontroverzné témy, sa nemali dostať na verejnosť. Záznamy z týchto rokovaní boli uverejnené až oveľa neskôr a len na základe vyžiadania treťou stranou v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám (FOI).
Tieto špeciálne pracovné rokovania sú v záznamoch označované ako „komerčne dôverné“ alebo ako „obchodné tajomstvo“ a odhaľujú jasnú a znepokojujúcu absenciu transparentnosti, čoho nepriamym dôkazom je to, že niektoré z informácií boli z textov alebo zo spisov odstránené post ex (takto boli odstránené prezenčné listiny so zoznamom účastníkov stretnutí).
Toto „očistenie“ dokumentov od kompromitujúcich faktov bolo vykonané Sekciou riadenou FOI prv, než boli tieto záznamy zo stretnutí zverejnené na webovej stránke JCVI.
Zaujímavé sú aj informácie, ktoré sa týkajú očkovacej látky Gardasil, ktorá by mala pôsobiť ako prevencia proti ľudskému papilomavírusu.
V afére okolo očkovacej látky Gardasil sa spomína prípad uvádzaný pod názvom „O jedno dievča viac“ a takisto aj výroky, teraz už len bývalého viceprezidenta jednej z najväčších farmaceutických spoločností na svete (Pfizer), Dr. Petra Rosta, ktorý vystúpil pred širokou verejnosťou s pravdou o väzbách medzi lekárskym a farmaceutickým priemyslom.
Peter Rost je tou osobou, ktorá „vyniesla“ na verejnosť to, čo malo zostať prísne utajené. On je tým, ktorý zverejnil praktiky celého farmaceutického priemyslu ako celku a prehovoril o tom, čo sa deje za oponou.
Je zasväteným odborníkom na marketing farmaceutických firiem. Nájdete ho aj v súvislosti s jeho knihou „Ten, kto to vypískal: vyznanie zdravotníctvom najatého vraha“ (The Whistleblower, Confessions of Healthman Hitman).
Je skutočne načase preformulovať a presmerovať súčasný medicínsky výskum a pozrieť sa na to, ako vyzerá celý kontext so všetkými aktérmi, ktorí sa v ňom vyskytujú len na to, aby na ňom zarobili.
